Svätý Augustín, jeden z najväčších teológov a filozofov sa narodil 13. novembra 354 v Tagaste v severnej Afrike. Po štúdiách sa stal uznávaným profesorom rétoriky vo významných mestách vtedajšej Rímskej ríše. Prešiel rôznymi sektami, štrnásť rokov žil nezákonne so ženou, s ktorou mal syna. Ako sám povedal: „Nebol hriech, ktorý by som neokúsil.“ Jeho matka, svätá Monika, sa celý čas modlila za synovo obrátenie. Keď Augustína opustila žena, dal sa pod vplyvom biskupa Ambróza aj so svojim synom pokrstiť. Celý nasledujúci život zasvätil hľadaniu Boha, vysvetľovaniu Božieho slova a povzbudzovaniu v kresťanskom živote. V tom čase napísal jedno z najväčších diel svetovej literatúry – Vyznania.
V roku 2009 sa uskutočnila premiéra filmu o tomto veľkom svätcovi, ktorý si pozrel aj vtedajší Svätý Otec, dnes už emeritný pápež Benedikt XVI., ktorý sa k filmu vyjadril takto: „Zdá sa mi, že film predstavuje duchovné putovanie v duchovnom svete, ktorý je od nás vzdialený a predsa je nám veľmi blízko, pretože ľudská dráma je vždy tá istá. Videli sme, ako sa odohrávala realita jedného ľudského života, so všetkými problémami, chmárami, neúspechmi, ako aj skutočnosť, že pravda je nakoniec silnejšia a sama si nájde človeka. Toto je veľká nádej, ktorá zostáva: nemôžeme hľadať pravdu my sami, ale je to zosobnená Pravda, ktorá nás hľadá.“
V bohoslužbe slova dnešnej štvrtej adventnej nedele máme priam pre očami túto skutočnosť: „Je to zosobnená Pravda, ktorá nás hľadá.“ Bola to pravda vyrieknutá ústami proroka Izaiáša, ktorá hľadala Izraelského kráľa Achaza. V časoch, keď jeho krajinu ohrozovali nepriatelia, Boh ústami proroka Izaiáša povzbudzoval kráľa, aby neprestal dôverovať Bohu. Aby Boh naozaj utvrdil kráľa v dôvere, vložil do úst proroka Izaiáša slovo, ktoré dnes zaznelo dvakrát: „Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.“ (Iz 7, 12) No kráľ radšej zvolil vlastné riešenie a hľadal pomoc u okolitých kmeňov. Je to paradoxné, ale práve kmene, u ktorých kráľ Achaz hľadal pomoc, neskôr zničili jeho krajinu a všetko ľud odviedli do zajatia.
Bola to zosobnená Pravda, ktorá hľadala a našla Jozefa, ženícha Panny Márie. Ten v neľahkom uvažovaní nad materstvom svojej snúbenice Panny Márie, zažíval nočnú moru, ale Pravda si ho našla, zjavila sa mu v nočnom sne, podobne ako kedysi inému Jozefovi, Egyptskému Jozefovi. A ženích Panny Márie, len čo sa prebudil, hneď túto Pravdu prijal za svoju. Uveril, že Panna Mária nosí pod srdcom Večnú Pravdu, ktorá prichádza od Boha.
A nakoniec ešte jeden muž z dnešnej bohoslužby slova. V druhom čítaní sme vstúpili do úvodu Listu svätého Apoštola Pavla Rimanom. Muž, ktorý z celej duše prenasledoval Večnú Pravdu, bol pri Damasku touto zosobnenou Pravdou zasiahnutý, zasiahnutý vzkrieseným Ježišom Kristom, Božím Baránkom. Pavol túto Večnú Pravdu prijal, stotožnil sa s ňou a prinášal ju všade, až na kraj sveta.
Je to zosobnená Pravda, ktorá nás hľadá tak, ako si našla apoštola Pavla, svätého Jozefa, akosi našla aj kráľa Achaza, no ten ju neprijal a ako si našla aj svätého Augustína, ktorý je dlho odolával, aby ju nakoniec úplne prijal. Je to zosobnená Pravda, ktorá hľadá aj nás a my pred ňou neujdeme, lež budeme musieť zaujať svoj postoj k nej. Prijmeme ju či nie? Ako sa volá táto zosobnená Pravda? Táto Pravda je Cesta, je Život, je to sám živý Ježiš Kristus, Boží Syn, Boží Baránok, Spasiteľ sveta. Nikto nikdy nezblúdi, ak hoci aj v ťažkých časoch a hoci to trvá aj veľmi dlho, dá na jeho slovo, lebo jeho slovo nie je ľudské, ale Božie, je to Božia Pravda, Večná Pravda.
Jozef Žvanda
Foto: Internet