V milostivom roku kňazov Vám chceme bližšie predstaviť našich kňazov pôsobiacich v UPaC. Začíname rozhovorom s kňazom 3 x naj…:)
Najmladší: vekom, v kňazskej službe, pôsobením v úpecé.
Zoznámte sa: Páter Karol
Do služby v UPaC nastúpil: 1. 10. 2009
Kňazská vysviacka: 29. augusta 2009
Máte nezvyčajné rehoľné meno. Aká je jeho história?
Je to meno, ktorému som sa sprvu veľmi bránil. Hovoril som pánu opátovi, že to meno sa nedá ani pekne povedať. Ale on trval na svojom. A tak bol zo mňa Gottschalk. Krátko na to bola u nás jedna pani zo Záhoria, ktorá nám v kláštore varila. Išla po chodbe a zrazu kričí: „Gottschlak, Gottschlak…“ :)
Stál tam práve aj pán opát a smial sa. Hovorím mu: Vidíte, potvrdenie, že moje meno sa nedá ani pekne povedať. :)
Neskôr, keď som začal pátrať po jeho histórii, zistil som, že patrilo prvému želivskému premonštrátskemu opátovi blahoslavenému Gottschalkovi. Prišiel do kláštora v roku 1149 s bratmi z nemeckého Steinfeldu. Želivský kláštor bol založený o desať rokov skôr, v roku 1139. Prvými obyvateľmi boli benediktínski mnísi.
Toto meno v preklade z nemčiny znamená niečo ako Boží šašo, Boží nezbedník. Priznám sa, že už som si naňho zvykol a mám ho rád. Pán opát vedel čo robí, a v Nebi tiež zrejme poznajú svojich ľudí. :)
Skratka za Vašim menom O.Praem. znamená, že ste premonštrát (rehoľný kanonik). Priblížte nám svoju rehoľu.
Našim zakladateľom je sv. Norbert z Xanten. Bol to rozmarný mladý muž, ktorý si užíval život, až pokým doňho nevstúpil Boh. Po svojom obrátení rozdal svoj majetok a život zasvätil pokániu. Ohlasoval ho na svojich pastoračných cestách. Po tom, ako bola v roku 1126 rehoľa schválená, stal sa Norbert arcibiskupom v Magdeburgu.
Bol prvý v histórii, kto prišiel s možnosťou, že život v kláštore nemusí byť striktne „za zatvorenými dverami.“ Dovtedy nebolo mysliteľné, aby rehoľníci „chodili“ aj po svete. To bola práca pre diecéznych kňazov.
Sv. Norbert bol prvý, kto prepojil kontempláciou s aktivitou.
Norbert zomrel v roku 1134 v Magdeburgu. V 17. storočí boli jeho telesné ostatky prevezené do Prahy. Dodnes sú uložené v opátskom kostole na Strahove.
Aká bola Vaša cesta k rehoľnému a kňazskému povolaniu?
Zložitá a jednoduchá zároveň. Presne ako život. Chcel som byť šťastný. Neviem, či je to málo alebo veľa. Túžba po šťastí ma doviedla až do rehole a ku kňazstvu. Po rokoch strávených v kláštore môžem zodpovedne povedať, že vojna a kláštor urobia z muža chlapa. Spätne viem, že to bolo to, čo som potreboval. Dospieť. Dodnes som svoje rozhodnutie ani raz neoľutoval.
Teológiu ste vyštudovali v Prahe na Karlovej univerzite. Aké je to študovať v zahraničí?
Myslím, že veľmi prospešné. Keď sme príliš dlho doma, zvykneme byť často kritickí ku všetkému a ku všetkým. Až zoči-voči realite vonku zistíme, že môžeme byť radi a ďakovať Bohu za to, čo máme doma. Že nemusíme mať žiadne komplexy menejcennosti, ktoré sa nám snažia mnohí podsúvať.
V čom vidíte základné rozdiely medzi teológiou v Česku a na Slovensku?
Tie rozdiely majú svoje prirodzené korene vychádzajúce z historického kontextu oboch krajín. Základný rozdiel vnímam v tom, že pokým česká teológia (české náboženské prežívanie) je skôr založené na rozume, to naše je citové. Pokiaľ sme žili v jednom štáte, tieto rozdiely neboli také viditeľné. Keď sme sa rozdelili, v Čechách akoby zostal rozum a u nás city. Nám občas chýba rozumové ukotvenie, bratom Čechom zase citové prežívanie.
K človeku patria oboje. Myslím si ale, že naša východisková pozícia je lepšia.
Niekedy mi príde až smiešne, keď počujem, keď sa slovenskí kňazi sťažujú, že na svätých omšiach majú málo ľudí a to im tam príde v týždni asi 70 – 100 veriacich. Keď sa v Čechách povie málo, znamená to, že ste skoro vždy s miništrantom pri oltári v presilovke. Oproti vám sedia 2 – 3 babičky. To je málo. Často krát si zvykneme doma povzdychnúť, že z našich birmovancov, ktorí vo veľkých počtoch pristupujú k sviatosti birmovania, zostávajú nakoniec v aktívnom vzťahu s Bohom dvaja či traja. Neuvedomujeme si ale, že aj ten zvyšok prešiel našimi rukami. A že aj oni sa majú jedného dňa, keď príde do ich života nejaká hraničná situácia či udalosť, kam a hlavne ku komu vrátiť. To, že nevidíme úspechy svojho snaženia neznamená, že sa výsledky nedostavia. Netrápme sa, že nebudeme žať. Dôležité je, že sme zasiali.
V Čechách by sa ľudia možno aj radi vrátili, ale nemajú kam a hlavne ku komu. V tom vidím druhý základný rozdiel medzi českým a slovenským katolicizmom.
Ako ste sa dostali k nám do UPC?
Čakala ma farnosť v Čechách. Priznám sa, že som nikdy nemal ambíciu ísť cestou práce s mladými. Nechal som sa viesť Bohom. A prijal som jeho ponuku. Verím, že sa nezmýlil. Niekedy je v živote dôležité len netlačiť na pílu. Za roky som sa naučil od života veľa neočakávať, skôr sa nechať príjemne prekvapovať. S takýmto prístupom sa stáva život odrazu krajším a ľahším.
Niečo naviac. Čo sa môžete o ňom dozvedieť len od nás :)
V deň, ktorý nám pripomína, že sv. Terezka z Liseuix sa narodila pre Nebo, on uzrel svetlo sveta :).
Sv. Ignác Antiochijský mu bol patrónom v deň krstu.
Má rád:
– otvorenú chladničku (zn. šrotovník :))
– dlhý spánok (preto od príchodu do UPaC chodí spávať zásadne po polnoci :))
– obľubuje marcipánovú tortu (marcipán v akejkoľvek podobe a forme)
Nemusí:
ľudskú hlúposť, závisť a vyprážaný syr :)
Motto:
Prežiť!
Túžba:
Vydržať!
Jeho odkaz všetkým:
„Len vyzápasený pokoj je pokojom. Len vyzápasená radosť je radosťou.“ (Milan Rúfus)
Priatelia a známi:
O. i. umelecké duše :) Tešíme sa, čím nás prekvapí… Určite budete mať možnosť ich časom spoznať aj Vy.
P. Gotschalk a Jiřina Jirásková
„Vecičky“ brata Šavla (P. Karola):
pravda
život je krásny . to si len ľudia vyrábajú
problémy, aby sa cítili dôležitejší . už sa
nedokážu radovať z maličkostí . stali sa
obeťou vlastného JA . život je krásny .
to len ľudia ho nevedia žiť .
vyznanie 2
zradená a stále verná . kde si bola? už dlho
sme sa nevideli . poď, budeme sa dívať
do očí . a potom, potom spolu plakať
budeme . priateľka moja najvernejšia,
si jediné, čo mi nevzali . smeješ sa so mnou,
plačeš v žiali . je toho veľa, čo ti musím
povedať . tebe, čo poznáš moju celu
zblízka . zaspávam s tebou, objímam ťa
ráno . milenka drahá, daná bohom – moja
modlitba .
vyznanie 3
raz, keď si prídeš po mňa, priateľka moja
čierna, bratia ma nahodia do gala . zdobiť
ma bude biela sutana . ona mi bude
žalobcom a snáď i obhajkyňou trochu . nežil
som nikdy na výbornú . kríž nenosil som na
hrudi . na pleciach vláčil som ho životom .
pod jeho ťarchou nekráčal som rovno .
tu i tam pritlačil ma k zemi . no nikdy
neprestal som veriť . a myslieť na teba .
ako raz prídeš a zavedieš ma pred boha .
prečo sa ťa boja? si predsa nevedomá . v raji
ťa eva zrodila a odvtedy sa túlaš svetom .
bez domova . poď ďalej . uvarím ti čaj . inak
ti celkom skrehnú prsty . vonku je zima .
psa by nevyhodil . kto teba, čiernu, pritúli?
sladíš? šach, či mariáš? čo si dáš?
zostaň chvíľu . máme čas . nech privyknem
si na teba . istota moja jediná . si predsa
trpezlivá . žijeme večnosť . peklo, raj . tu,
či tam . zmení sa vôbec niečo? kam sa
ponáhľať? ako sme život odžili, nikto už
teraz nezmení . prichodí nám len ľutovať .
vyznanie 4
povedal som ti svoje áno . až dnes viem,
ako je to málo . že iba áno nestačí . dnes
pochopil som, že si náročný . a ja len slabý
žiačik v tvojej škole . obstojím? alebo
skončím ako suchá jabloň v záhone? ak je to
tvoja vôľa, nech sa stane . no o jedno ťa
prosím, pane . nechaj tú jabloň ďalej rásť .
po zime možno zarodí . tá jabloň verí
na zázraky . možno ju skosí mráz, možno
vyzobú ju vtáky . daj jej čas . a ona možno
na jar zakvitne . nechaj ju v svojej záhrade .
jablko bude znamenie . dovoľ, nech
v tvojich rukách dozreje .
priateľovi
nepýtaj sa, prečo plačem.
keď básnik počne báseň,
zbytočné sú slová.
keď donosí ju v sebe
a ona vypadne mu z lona,
zaplače znova.
bez slova
utrie slzu z líca a požehná jej,
aby žila.
a jeho báseň?
verná tuláčka,
rozprávať bude deťom
o básnikoch, keď ešte žili spolu
na svete.
tak báseň nikdy neumiera.
len básnikov je pomenej.
nie nežičlivá doba.
láska chýba.
z nej a z bolesti sa rodí poézia.
my zabudli sme milovať
a bojíme sa utrpenia.
preto je báseň vyhnanec
a básnik štvanec na úteku.
človek nechce počuť pravdu o sebe.
len jedna otázka ho trápi neustále:
kto najkrajší je na svete?
bez názvu
zostať ti verný.
ale ako?
nauč ma to.
pozeráme sa spolu na seba.
ty na mňa
a ja na teba.
zostarli sme.
láska už nie je mladá dievčina.
vášne vyprchali
a my zostali sme sami.
odkázaní na seba.
ty na mňa
a ja na teba.
vernosť je láska,
ktorá dospela.
ktorá viac dáva, ako pýta.
a menej čaká,
ako dostáva.
vernosť nezabúda.
vie, čo má.
preto sa vernosť nehnevá.
ale viac chápe, ako kričí.
a keď sa tvoje telo zmení
a krása dá mu novú podobu,
vernosť ti káže zostať,
neutekať z domu.
nemeniť starú posteľ za novú.
poznáš ma lepšie ako seba.
nech pamätám si tieto slová,
keď sa raz hlava opäť zamotá.
milanovi r.
len vyzápasený pokoj je pokojom.
len vyzápasená radosť je radosťou.
aký ste krutý, priateľ môj.
či nezápasím dosť?
pokoj však nie je lós.
pokoj si treba zaslúžiť.
nie vybojovať v súboji.
na pokoj treba dozrieť.
tak ako zrno na chleba.
a ten chlieb, to je odmena.
no cesto musí najprv dorásť v chlieb.
a to, môj priateľ, nejde hneď.
neviňte cesto, že je plné života.
ten život, to je záruka.
musí prejsť všetkým, čo mu treba,
aby mohlo zmeniť sa raz v chleba.
nechcite pokoj pre cesto.
na ten je ešte priskoro.
až keď sa z pece vráti, bude čímsi novým.
a bude schopné svedčiť o pokoji.
výčitka
nechaj ma, prosím, bože, tak.
nechaj ma na pokoji.
tvoja láska bolí.
chceš viac, ako ti viem dať.
mám z teba strach.
ideš na doraz.
nechcem sa s tebou milovať.
tvoje bozky pália.
a tvoja láska zabíja.
môže byť básnik svätý za živa?
bojí sa umierania.
nevie ti opätovať tvoje city.
bojí sa svojho ja.
som na dne, bože.
nechaj ma.
vyber si iných pre lásku.
miluj ma menej ako svojho syna.
že sa to nedá?
tak ma ťahaj zo dna.
už niečo cítim pod nohami.
prepáč mi.
som až príliš slabý
a hlúpy ešte viac.
to tvoje rany sú dnom pod nohami,
to ony zastavili pád.
Ak máte záujem prečítať si ďaľšie básne a viac o pátrovi Karolovi, kliknite tu:http://zeliv.eu/aktuality