Dnešná 31. nedeľa v liturgickom období roku C nám ponúka stretnutie Ježiša s mýtnikom Zachejom. Na tomto stretnutí si môžeme všimnúť tri veci, ktoré môžu byť pre nás inšpiratívne.
Prvá vec: Šíriť pozitívne informácie je užitočné. V dnešnej dobe žijeme v úplnom negativizme. V masmédiách má zelenú zlo. To prirodzene neprispieva k nášmu pokoju. Človek, denne bombardovaný negativizmom, časom podlieha strachu, prestáva sa správať racionálne, a takto je potom ľahko manipulovaný. Vo svete je však aj množstvo dobrých správ, ktoré môžu nášmu srdcu priniesť pokoj. Je preto veľmi dôležité šíriť pozitívne, radostné správy. To pomohlo aj samotnému Zachejovi. Napriek mnohým negatívnym informáciám o Ježišovi, nemohli na verejnosť nepreniknúť aj pozitívne správy o Rabbim z Nazareta. To, ako mnohých uzdravoval, kriesil, to, ako mnohým vracal nádej, to sa nedalo umlčať, tak ako nemožno umlčať ani dobro. Ono raz vzklíči a vyrastie. Práve toto dobro, ktoré konal Ježiš sa „rýchlosťou svetla“ šírilo celým Izraelom. O tomto dobre sa dopočul aj sám Zachej, mýtnik, ktorý ožobračoval vlastný národ. Práve Zachej, viac ako iní, potreboval toto stretnutie s Ježišom.
Zachejovi pomohli pozitívne správy. Má význam, ak aj my sme poslami dobrých správ, poslami radostnej zvesti Evanjelia.
Druhá vec: Nezabudnúť, kým som. Čo si môžeme ďalej všimnúť? Zachejov záujem o Ježiša. Aj keď je mýtnik Zachej celkom ponorený do svojich kšeftov, zdá sa, že v hodine dvanástej prichádza Ježiš do Jericha. Totiž v Zachejovej dvanástej hodine. Tento skorumpovaný muž je už tak ponorený do svojich praktík, že už takmer nevníma okolie. Ten planý figovník, na ktorý sa vyšplhal, ako by charakterizoval práve planého Zacheja. Kto vie, ako by Zachejov život pokračoval ďalej, ak by sa nestretol s Ježišom? Asi by sa nechal úplne pohltiť svojimi obchodmi, a tak by definitívne stratil seba samého.
Zachej je pre nás varovaním, aby sme vo svojom živote nezabudli na to, čo tvorí podstatu nášho života. Je samozrejmé, že potrebujeme pracovať, že vo svojom povolaní musíme niekedy siahnuť až na dno svojich síl, no nikdy nesmieme ísť až tak priďaleko, že stratíme samých seba. Cesta späť je niekedy už nemožná.
Nech by sme vo svojom živote robili čokoľvek, nikdy nesmieme ísť až tak priďaleko, že zabudneme, kým vlastne sme, kam kráčame a čo sa od nás v živote očakáva.
Tretia vec: Nikdy nestratiť nádej v Ježišovu moc. Stretnutie Ježiša so Zachejom stáva sa pre Zacheja osudným. Jeho život naberie nový smer. Ježiš vstupuje do domu tohto hriešnika aj napriek protestom okolia, a tak mu prináša nádej na zmenu života. Aj tento hriešnik je hoden nebeského kráľovstva. Áno, v živote sa veľmi zmýlil, ale teraz prichádza spása do jeho domu a Zachej ju prijíma. Počas II. svetovej vojny rakúsky psychológ Viktor Emanuel Frankl dodával nádej svojim spoluväzňom v nesmierne ťažkých podmienkach koncentračného tábora. Vyzýval ich, aby nikdy nestratili nádej. Mnohí, aj keď úplne vysilení končili v koncentračnom tábore svoju životnú púť, nikdy však nezomierali ako zlomení ľudia.
Nikdy nestratiť nádej. To je ďalšia vec, ktorej nás dnes učí Ježiš a svojim príkladom pozýva Zachej.
Nuž tieto tri veci chcem dnes zdôrazniť: 1. Byť poslom radostnej zvesti. 2. Nezabudnúť, kým som. 3. Nikdy nestratiť nádej v Ježišovu moc.
Jozef Žvanda
Foto: Internet