Dnešná 3. adventná nedeľa nesie názov aj Radostná nedeľa – Letáre domenica. Jej zvláštnosť zvýrazňuje a aj netradičná ružová farba liturgického rúcha, ktorá sa v liturgickom roku používa iba dvakrát. Táto nedeľa oznamuje, že sú už blízko vianočné sviatky. Napriek tomu však v evanjeliu počúvame príbeh o sv. Jánovi Krtiteľovi, ktorý sa vo väzení dostáva do úzkosti a zažíva akoby temnú noc. V čom spočíva problém?
Za mrežami nespravodlivo uväznený sv. Ján Krstiteľ sa dostáva do úzkosti a pochybnosti o Ježišovi Kristovi, za ktorým posiela svojich učeníkov s otázkou: „Si to ty alebo máme čakať iného?“ (Mt 11, 2) Pochybnosť sv. Jána Krstiteľa rozochvieva aj našu vieru, veď kto poznal lepšie Ježiša, ak nie práve on? Vo svetle Ducha Svätého jedine Ján rozpoznal v prichádzajúcom neznámom Hebrejovi Božieho Baránka, Mesiáša, ktorého aj sám pokrstil. Pri krste v Jordáne bol to práve sv. Ján Krstiteľ, ktorý počul z neba zaznieť hlas: „Toto je môj milovaný syn, v ktorom mám zaľúbenie, jeho počúvajte?“ O tomto Ježišovi z Nazareta sv. Ján Krstiteľ vyznal, že mu nie je hoden rozviazať remienok na jeho obuvi. Pánov predchodca vo svetle Ducha Svätého dobre vedel, kto je to Ježiš, a zrazu prichádza situácia, keď vo väzení pochybuje: „Si to ty…?“ Ježiš nakoniec svojmu predchodcovi zasiela pozitívnu odpoveď, aby sa Jánov srdce upokojilo.
A tak dnešné slovo napriek zápasu sv. Jána Krstiteľa a jeho tme, je plné radosti a svetla. Aj sv. Jakub v dnešnom druhom čítaní nás všetkých vyzýva k trpezlivosti, lebo aj do našich dní môže vstúpiť temnota. Nakoniec bude sa radovať vyschnutá zem, zaplesá a rozkvitne púšť, ako nám to tiež dnes odkazuje prorok Izaiáš. Dnešné Božie slovo nám chce jednoducho povedať, že súčasťou našej duchovnej cesty sú aj zápasy, aj pokušenia a aj pochybnosti. Tu je však potrebné vytrvať a byť trpezlivý, dôverovať Bohu a neutiekať sa k nejakým ľudským skratkám, k rýchlym a lacným riešeniam. Lebo Boh má tu moc, že aj nám, tak ako sv. Jánovi Krstiteľovi, zažiari svetlo a vyschnutá púšť sa nakoniec zazelená.
Na jednom vedeckom sympóziu na Katolíckej univerzite v poľskom Lubline sa predstavil aj profesor zo štetínskej univerzity v Poľsku so svojim projektom, ktorý realizuje už vyše desať rokov. Počas letných prázdnin odchádza so svojimi študentmi do afrického Senegalu, kde na vyschnutej púšti sadia stromčeky. Každých desať krát desať metrov zasadia jeden stromček. Takto na ploche niekoľko sto kilometrov štvorcových už vysadili desať tisícky stromčekov. Aký bol výsledný efekt? Zakrátko sa stalo, že celé okolie sa zazelenalo, lebo korene stromov pritiahli k sebe z hlbín zeme vodu. Tento projekt veľmi pomohol miestnym obyvateľom, ktorí sa venujú pastierstvu. Predtým museli pre nedostatok pastvy putovať so svojimi stádami z miesta na miesto, čo spôsobovalo aj vojny medzi jednotlivými kmeňmi. Dnes sa už nemusia sťahovať, veď majú dostatok zelene. A robotu si našli aj miestne ženy. Zasadené stromčeky produkujú tzv. africkú gumu, ktorú ony zbierajú, spracovávajú a nakoniec predávajú. A tak vyschnutá púšť, ktorá sa vďaka dobrému nápadu a usilovnosti dobrovoľníkov zazelenala, prináša nové svetlo a nádej pre miestne obyvateľstvo.
Áno, súčasťou duchovnej cesty kresťana sú aj úzkosti a pochybnosti, je tu však potrebné byť trpezlivý a vydržať, aby nakoniec, tak ako sv. Jánovi Krstiteľovi, aj nám zažiarilo svetlo, aby nám rozkvitla púšť.
Jozef Žvanda
Foto: Internet