Kňaz istej dediny sa nemohol pokojne modliť kvôli deťom, ktoré sa hrali pod jeho oknom. Aby sa od nich oslobodil, zakričal: „Dolu pri rieke je strašný netvor. Bežte tam a budete môcť vidieť, ako mu šľahá oheň z nosa!“ O malú chvíľu všetci obyvatelia dediny počuli o strašnom úkaze a bežali k rieke. Keď to kňaz videl, pripojil sa k zástupu. Keď smeroval zadychčaný k rieke, hovoril si: „ Je pravda, že ja som tú historku vymyslel. Ale človek nikdy nevie…“
Na rozdiel od kňaza, ktorý tú historku vymyslel a ktorej nielen všetci dedinčania, ale nakoniec aj on sám uveril, na rozdiel od kňaza, ktorý svojím výmyslom strhol dav kráčať dole, dnes Ježiš vystupuje hore. Ježiš po boku svojich troch učeníkov vystupuje na vysoký vrch, aby sa tam hore pred ich očami premenil. Prečo to vlastne robí?
Tri roky prežité v kruhu svojich učeníkov sa končia. O pár dní sa naplní čas jeho poslania, blíži sa jeho návrat k Otcovi do neba. Toto všetko však bude spojené s hroznými udalosťami. Ježiša zatknú, budú ho mučiť a nakoniec ho pribijú na kríž, kde po troch hodinách ukrutných bolestí odovzdá svojho Ducha Otcovi. A nikto, nikto z mnohých tých, ktorých počas tých troch rokov vyučoval, ktorým otváral oči, ktorým vracal zdravie, ktorých oslobodzoval z nadvlády zlých duchov, nikto z tých, ktorých počas tých troch rokov vzkriesil, nikto sa ho nezastane. Tá udalosť jeho odchodu zneistí mnohých, utečú aj tí najbližší a pod krížom zostane iba hŕstka najvernejších, jeho matka, ďalšie dve či tri ženy a jeho miláčik, apoštol Ján. Toto všetko sa za krátko udeje.
Ježiš vystupuje na vrch, kde sa pred očami svojich učeníkov premení. Náhle ho vidia s tvárou žiariacou ako slnko a v odeve bielučičkom ako sneh. Po jeho bokoch stoja dvaja muži, Mojžiš, vodca izraelského národa a Eliáš, najväčší z prorokov. Vidia Ježiša, ako sa s nimi v tej sláve rozpráva a sú očarení. „Pane, dobre je nám tu…“, nakoniec od úžasu zvolá Peter. Prečo to Ježiš robí?
Ježišovi záleží na tom, aby mu uverili, aby naozaj uverili jeho slovu, aby verili, že Pánovo slovo je pravdivé. Prítomnosť Mojžiša a Eliáša v blízkosti Ježiša potvrdzuje, že On nie je samozvancom. Prišiel na zem, aby nám zjavil Božiu lásku. Celá jeho činnosť, jeho slová, skutky, ale aj utrpenie, ktoré bude nasledovať, sú v kontexte histórie spásy. Ak tu pred rokmi Mojžiš s Eliášom žili, žili tu pre chvíľu, ktorá práve prichádza. Tejto chvíli pripravovali pôdu. Peter, Jakub aj Ján, ktorí sa majú zakrátko stáť oporou pre svojich bratov, a ktorých majú utvrdzovať vo viere, pri pohľade na Ježišovu slávu majú uveriť, že Pánovo slovo je pravdivé. Že Pánovo slovo je pravdivé v každom čase, v šťastí aj v nešťastí, v zdraví aj v chorobe. V každom čase Pán vedie svoj ľud dejinami. Ak dopúšťa úzkosť, bolesť a utrpenie, to sa Pánovi nevymkli veci z rúk, to len múdra Božia prozreteľnosť nás vedie našimi dejinami. Toto majú uveriť Ježišovi učeníci, aby keď prídu akékoľvek časy, dobré či zlé, aby v tých časoch nestrhli svoje ovečky dole, k zlému a aby sami tomu zlu neuverili. Pánovi učeníci majú v akomkoľvek čase uveriť Pánovmu slovu a viesť svoje ovečky, svoj ľud hore k dobru. Aj Abram uveril, že Pánovo slovo je pravdivé, vykročil do neznáma a započítalo sa mu to za dobré. Tak napomína aj apoštol Pavol svojho učeníka Timoteja, aby sa nebál trpieť za evanjelium, lebo Pánovo slovo, evanjelium je pravdivé, lebo Pánovo Slovo, večné Slovo, ktoré prišlo z neba od Otca je pravdivé, Ono zničilo smrť a zjavilo život a nesmrteľnosť radostnou zvesťou, evanjeliom.
Pánovo slovo je pravdivé a verné všetko jeho konanie. Pane, prosím, pomôž mi uveriť Tvojmu slovu, aby som nevymýšľal historky, ktoré budú Tvoje ovečky, mojich blížnych strhávať dole, k zlu. Pomôž mi uveriť, že Tvoje slovo je pravdivé a verné všetko Tvoje konanie, aby som sa nebál kráčať dohora, proti prúdu, aby som tam hore na žírne pastviny s Tvojou pomocou priviedol aj tých, ktorých si mi dal, Tvoje ovečky.
Jozef Žvanda