Beda osamelému. Kto mu pomôže vstať, keď padne? (Kaz 4, 10) Dvaja sú na tom lepšie, ako sám človek, za svoju námahu môžu dostať väčšiu odmenu a keď padnú, jeden zodvihne druhého. Ale beda osamelému… (Kaz 4, 9)
Na púti po Svätojakubskej ceste k hrobu sv. Apoštola Jakuba v Santiago de Compostella som sa pred dvoma rokmi, 29. júla 2019, asi okolo poludnia potkol, padol som a zlomil som si lakeť. Zvláštnosť tejto nepríjemnej chvíle bola v tom, že celý tento deň som všetku svoju námahu a modlitbu obetoval za rodiny. Na severe Španielska, v blízkosti historického mesta Burgos so slávnou gotickou katedrálou, bola veľká horúčava, bol som už unavený a stačil okamih… Padol som, no bolo potrebné vstať a riešiť problém. No našťastie nebol som sám. Moji dobrí spolubratia a verní spoločníci, otcovia Róbert a Dušan, mi veľmi pomohli a rovnako pomocnú ruku nám podali aj neznámi ľudia, ktorí nás veľmi ochotne odviezli až do modernej Univerzitnej nemocnice v meste Burgos. Španielski zdravotníci sa ma na moje veľké prekvapenie hneď ujali a okamžite riešili problém. Nuž nebol som sám. Nebol som sám, veď v tom istom čase v obrovskej nemocničnej čakárni prežíval ukrutné muky neistoty za mňa otec Róbert a modlil sa a modlil sa… „Ruženec za ružencom som sa v kuse za teba a za lekárov modlil“, povedal mi vo chvíli, keď som s napravenou zasadrovanou rukou stal po niekoľkých hodinách opäť zoči voči nemu, voči môjmu dobrému spolubratovi Róbertovi. Otec Dušan tu fyzicky nebol, on musel zostať pri našich veciach, no aj on stál pri mne. Vo svojom srdci som napriek tej nepríjemnej udalosti prežíval úžasný pokoj. Ten pokoj bol ovocím aj Dušanovej modlitby. Áno, pociťoval som silu jeho modlitby. Potom som si v telefóne našiel správu: „Jožko, som s tebou duchovne spojený a veľmi sa za teba modlím. Dušan.“
V dnešnom evanjeliovom príbehu sme svedkami toho, ako Ježiš po neprijatí a neúspechu vo svojej domovine nerezignuje, ale vo svojej misii pokračuje ďalej. Dnes zvoláva svojich dvanástich apoštolov a posiela ich v dvojici na misiu. Tak to zachytil evanjelista Marek: „Ježiš zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch“ (Mk 6, 7). Prečo po dvoch, prečo v dvojici? „Beda osamelému. Kto mu pomôže vstať, keď padne?… Dvaja sú na tom lepšie, ako sám človek, za svoju námahu môžu dostať väčšiu odmenu a keď padnú, jeden zodvihne druhého. Dvaja sú na tom lepšie…“ Prečo v dvojici? Apoštoli sa majú navzájom o seba opierať, majú si navzájom pomáhať, majú sa navzájom znášať a prijať aj svoje nedokonalosti, majú sa navzájom okresávať a tzv. corectio fraternitas sa majú navzájom formovať, zbavovať sa svojich chýb a nedokonalostí. Ich hlásanie evanjelia, radostnej zvesti, bude hodnoverné iba vtedy, ak sa budú navzájom milovať. Podľa toho ich ľudia poznajú, že sú Ježišovými učeníkmi.
Dnes žijeme v dobe nesmierne poznačenej individualizmom, osamelosťou a opustenosťou. Ježiš nám ponúka návod, ako sa tomu vyhnúť, ako nezostať opustený. Ježiš nás vyzýva vykročiť v dvojici, vykročiť v spoločenstve, tzn. budovať spoločenstvo bratov a sestier. Cirkev je tým spoločenstvom bratov a sestier, je duchovnou rodinou, kde sa navzájom za seba modlíme, kde sa spolu stretávame a zdieľame. Živá Cirkev je tým liekom proti opustenosti. Preto je potrebné znova sa v nedeľu čo nedeľu vrátiť do Božieho chrámu a spoločne sláviť Eucharistiu. Sviatostné manželstvo a kresťanská rodina, postavené na základe, ktorým je Kristus, sú ďalším liekom, aby človek nebol sám. Preto potrebujeme mať na seba čas. Viac ako drahé auto, super tetovačka či luxusná dovolenka, je mať na seba čas, spolu sa modliť, spolu tráviť čas, spolu sa hrať, spolu sa vedieť zhovárať a navzájom sa počúvať. Veľmi nám v tom prekáža Televízor, ktorý nás niekedy uzatvára do samoty a veľakrát naše srdcia kŕmi špinou, falošnosťou, pretvárkou a klamstvom.
Pekné a nefalšované priateľstvo, kde môj priateľ je pre mňa bútľavou vŕbou, kde sme diskrétni a vieme udržať zverené tajomstvo, kde si vieme navzájom pomôcť, aj v šťastí aj v nešťastí, lebo v núdzi poznáš priateľa, teda pekné priateľstvo, kde sa navzájom ťaháme k dobru, je tým ďalším dobrým liekom na opustenosť, aby človek nebol sám.
Aj tieto letné prázdniny sa môžu pre nás stáť liekom, ak si trocha oddýchneme, ak si nájdeme trocha času aj pre seba samých, pre spánok, pre relax, pre šport, pre záhradku, pre oddych, pre ticho, pre modlitbu, aby keď sa vrátime späť na pracovisko, mohli sme ľahšie znášať záťaž a stres, a aby sme tak mohli budovať pekné vzťahy.
„Nuž, beda osamelému. Kto mu pomôže vstať, keď padne? Dvaja sú na tom lepšie, ako sám človek, za svoju námahu môžu dostať väčšiu odmenu a keď padnú, jeden zodvihne druhého.“
Text a foto: Jozef Žvanda