V ktorýsi deň prechádzal Elizeus cez Sunam. Žila tam zámožná žena, ktorá ho pozvala k stolu. Ona povedala svojmu mužovi: „Vidím, že je to svätý muž Boží, čo sa u nás vždy zastavuje. Urobme mu na poschodí malú murovanú izbičku… Elizeus sa jedného dňa opýtal svojho sluhu Gieziho, čo by sa dalo pre ňu urobiť. On odpovedal: „Ani sa nepýtaj; žiaľ, nemá deti a jej muž je už starý.“ Keď ju zavolal, Elizeus jej povedal: „O rok v tomto čase budeš mať v náručí syna!“ (2 Kr 4, 8-12a.14-16a.)
Počas uplynulého týždňa sme v prvom čítaní z Druhej knihy kráľov počúvali o jednej z najväčších tragédií Izraelského národa, o totálnom zničení mesta Jeruzalem a Jeruzalemského chrámu, a o odvedení špičiek izraelského ľudu do babylonského zajatia, čo sa uskutočnilo v roku 587-586 pr. Kr. Kde hľadať príčinu v tejto národnej katastrofe? O jednej z najzávažnejších sa píše v Knihe Náreky: „Komu ťa prirovnám, komu pripodobním, dcéra Jeruzalema? Tvoje nešťastie je veľké ako more, kto ti pomôže? Tvoji proroci ti ako videnia vraveli lži a hlúposti, tvoj zločin neodhaľovali, aby zvrátili tvoj osud; vraveli ti videnia klamstva a podvodu.“ (Nar 2, 13-14) Tu je jedna z hlavných príčin: „Tvoji proroci ti ako videnia vraveli lži a hlúposti, tvoj zločin neodhaľovali…“
Táto trpká skúsenosť Izraelského národa je nadčasová a je dôležitou správou aj pre nás, že si máme dať pozor na falošných prorokov, ktorých je dnes viac než dosť, a ktorí nás neustále zamestnávajú lžami a hlúposťami a naopak potrebujeme načúvať skutočným a odvážnym prorokom, ktorí ľudu nepritakávajú a pravdu nezahmlievajú. Kto sú ti skutoční proroci, resp, kto má byť tým skutočným prorokom dnes? Každý pokrstený kresťan má účasť aj na Kristovom prorockom úrade a má sa živiť evanjeliom a sviatosťami, aby mohol byť skutočným prorokom, aby mohol pravde nielen veriť, ale ju aj učiť a hlavne ju aj žiť. Rodičia, zvlášť kresťanskí rodičia, majú plniť svoju prorockú úlohu vo fyzickom a duchovnom plodení detí, teda vo výchove detí. Každá škola, zvlášť každý učiteľ v škole, každý kresťanský učiteľ, má mať prorockého ducha. A napokon Cirkev ústami pápeža, biskupov a kňazov má mať prorockého ducha a má slúžiť Pravde.
Túto prorockú úlohu si máme splniť aj dnes v téme, ktorú nám ponúka prvé čítanie, a to v súvislosti s bezdetnosťou manželského páru zo Sunam. Môžeme si všimnúť:
- Nezanevrieť, neobviňovať Boha.
Aj keď im Pán deti nepožehnal, na Boha nezanevreli, neobviňovali Ho, necítili sa menej cennými, nedožadovali sa za každú cenu detí, ale s láskou slúžili druhým. Uvedomovali si, že deti sú Božím darom a že deti nie sú samozrejmosťou. Uvedomovali si aj to, že Pán má plán aj s ich bezdetnosťou, a že podstata manželstva nespočíva v tom, mať deti, ale v manželskom trojuholníku: TY + JA + BOH.
- Bezdetný manželský pár vidí veci ináč.
Bezdetný pár sa za každú cenu nedožadoval detí, neriešil, čo bude s ním, kto sa o nich na staré kolená postará, ale s láskou slúžil. Tento pár nezaťažený starostlivosťou o deti videl veci z iného uhla pohľadu a všimol si unaveného proroka Elizea. Bezdetný pár nie je menej cenný, ako manželské páry, ktorým Boh deti požehnal. Bezdetný pár však potrebuje byť vnútorne dostatočne silný, ale aj oni sa môžu stať rodičmi, ak pomáhajú iným vo výchove. Takto sa stávajú duchovnými rodičmi. Nestačí deti iba splodiť, deti treba aj vychovávať. Ten, kto vychováva deti, je skutočným otcom a mamou, nestačí iba zarábať peniaze. S deťmi treba byť.
- Bezdetnosť nie je Božím trestom, ale Božím darom.
Koľko je aj dnes opustených detí, o ktoré sa môžu postarať bezdetné páry… Manželské páry, ktorým Boh požehnal deti si preto majú uvedomiť, že ich deti nie sú ich vlastníctvom, ale Božím darom, že deti treba milovať a s láskou vychovávať, že deti treba naučiť milovať Boha, seba, ľudí a celé Božie stvorenstvo. Niektoré manželské páry si však niekedy sami spôsobili bezdetnosť. Ak niekto žije aktívnym sexuálnym životom a pritom roky používa antikoncepciu, tým neustále svojmu telu vraví: „Nie, dieťa nie!“ A telo si po rokoch na túto informáciu zvykne. Keď sa dotyčný pár nakoniec rozhodne dieťa prijať, telo môže povedať: „Nie, dieťa nie!“ Niekedy je to aj dočasná neplodnosť vďaka neprávnemu štýlu života, vďaka stredu a zhonu. Niekedy je to neustále odkladanie s materstvom pre kariéru či cestovanie až do chvíle, keď biologické hodiny dotýkajú. Pán nám rád požehná, ak nebudeme kalkulovať iba tak pozemsky. Ak úprimne prosíme Boha a s láskou slúžime iným, Pán nám rád požehná!
- Deti „vyrobené“ na objednávku.
Dnes už jestvujú aj rôzne organizácie a tzv. „Sanatória“, ktoré „vyrobia“ deti na objednávku. Nie vždy však konajú podľa morálnych zásad a pravidiel. Preto nie je dovolené umelé oplodnenie v skúmavke. Pri takýchto aktivitách sa manipuluje a hazarduje s embryom. „Zázračné sanatóriá“ nám zaručia dieťatko s modrými očami, chlapčeka či dievčatko, samozrejme, že nie za Pán Boh zaplať. Ale zaručia nám, že toto dieťa nebude citovo chladné, čo sa veľmi často stáva? A ak sme sa už to raz takto urobili a máme takéto dieťatko, je potrebné, aby sme za tento skutok odprosili Boha, zároveň, aby sme sa už druhýkrát o to znova nepokúšali, a ďalej, aby sme takéto dieťatko zo skúmavky nesmierne milovali.
Nuž toto je naša dnešná prorocká úloha, ohlasovať radostnú zvesť o Božom dare, ktorým je manželstvo, milujúce manželstvo, či už toto manželstvo dostalo do Boha deti, alebo či je to bezdetné manželstvo, pred ktorým je obrovská výzva o to viacej milovať Boha a človeka.
Text a foto: Jozef Žvanda