„Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“ …I prehovoril jeden zo starcov a povedal mi: „Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?“ Povedal som mu: „Pán môj, ty to vieš.“ A on mi povedal: „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi.“ (Zjv 7, 2-14)
Veľký zástup, oblečení do bieleho rúcha… Pamätáme sa na udalosť stvorenia ženy z knihy Genezis? Keď sa Adam prebudil a uvidel svoju ženu Evu, ktorú práve pred chvíľou Boh z jeho rebra stvoril, žasol nad jej krásou a zvolal: „Toto je kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa…“ V tej chvíli v kráse a nevinnosti ženy objavil Adam krásu Boha. Pamätáme sa na udalosť, ktorá sa stala v dome farizeja Šimona? Keď tam Ježiš sedel, do miestnosti vstúpila žena, o ktorej všetci vedeli, že je veľkou hriešnicou. No ona si nevšímala ich nenávistný pohľad. Padla Ježišovi k nohám, svojimi slzami ich zmáčala a vyutierala svojimi vlasmi. Keď Ježiš vytušil, ako sa nad ženou pohoršujú, vedy ju obránil a vyriekol: „Odpúšťajú sa jej všetky hriechy, lebo veľmi miluje.“ A táto žena v tej chvíli bola krásna a čistá a nevinná. V tej chvíli objavila svoju krásu a slzy bolesti sa zmenili v slzu radosti. Pamätáme sa ešte na udalosť Premenenia Pána na vrchu? Keď sa tam Ježiš ukázal svojim učeníkom v nebeskej sláve, bol oblečený v nádhernom bielom rúchu, ktoré by žiaden bielič nevybielil. Učeníci žasli nad jeho krásou a tak veľmi chceli zvolať: “Postoj chvíľa, si krásna!”
Krása, čistota, nevinosť, ako priťahujú oči a srdce človeka…
Pamätáme sa na ten radostný deň blahorečenia Anky Kolesárovej, deň prežiarený horúcim slnkom, 1. september 2018, deň oslavy Boha, ktorý je láska, deň oslavy krásy Boha, krásy a nevinnosti, v ktorej sa pre nebo narodilo nevinné šestnásťročné dievča, panna a mučenica Anka Kolesárová? Ako veľmi priťahuje krása a nevinnosť, ako nás priťahuje krása Tatier, ako nás priťahuje čistota horského potôčika. Ako nás priťahujú nádherné a krásne charaktery. Ako nás priťahuje krása, nevinnosť a pokora…
„Každá krása má snahu spojiť nás s Bohom“, povedal francúzsky filozof Jack Maritain. „Každá krása má snahu spojiť nás s Bohom“.
Dnes, na sviatok Všetkých svätých, je reč o kráse, ktorá spája s Bohom. V Zjavení apoštola Jána čítame o veľkých a nespočetných zástupoch, ktoré stoja v nebi pred trónom a pred Baránkom, zástupy z mnohých národov oblečené v bielom rúchu, v rúchu, ktoré si vyprali v krvi Baránka. Zástupy, ktoré nik nemohol spočítať, ľudia zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov, zástupy oblečené v bielom, v rúchach vypratých v krvi Baránka, svätí…
Krása ich rúch, ktoré si vyprali v krvi Baránka, ich spojila s Bohom. To sú tí, čo prišli z veľkého súženia. Nie vždy ho zvládli, nie vždy zvládli svoj život, svoje životné zápasy. Neraz aj zlyhali a svoje rúcha vypraté v krvi Baránka posväcujúcou milosťou v krste si neraz pošpinili. Neraz boli slabí, sebeckí a zlí. No v tom veľkom súžení nakoniec počuli Slovo o spáse, horko zaplakali a s pokorou prijali Krista za svojho Pána a Boha, a svoje poškvrnené rúcha vyprali a zbielili v jeho krvi, v jeho Baránkovej krvi, lebo on je Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta. A krása ich sŕdc a ich rúch ich pritiahla k Bohu, lebo krása, ako hovorí Jack Maritain, lebo skutočná krása má moc spojiť nás s Bohom.
Toto sú svätí, za ktorých dnes oslavujeme Boha. Svätí, ktorí prišli z veľkého súženia a svoje rúcha si vyprali v krvi Baránka a On, Krása má moc spojiť nás s Bohom.
Jozef Žvanda
Foto: Jozef Žvanda