Pán prorektor František Trstenský vo svojom tematickom príhovore rozoberal biblické posolstvo Lk 15 v troch podobenstvách o stratených: o drachme, ovci a synovi. Lk 15 nazývame aj skvostom evanjelia a špičkou ľadovca. Otec František sa snažil nájsť niť, ktorá prechádza celým textom Lukášovho evanjelia. Atmosféru Lukášovho evanjelia nachádzame v prvej kapitole, kde evanjelista venuje svoj spis Teofilovi (novoobrátenec z pohanstva). Úmyslom evanjelistu je predstaviť Ježiša z Nazareta, o čom svedčí všetkých 24 kapitol evanjelia. Lukáš nie len informuje, ale aj formuje Teofila, aby nasledoval Ježiša Krista. „I my po 2000 rokoch sme Teofilovia, máme si osvojiť Ježišovo správanie,“ povzbudil o. František.
Aké je Ježišovo správanie? Otec z podobenstva o márnotratnom synovi vyjadruje svoj postoj k mladšiemu synovi: „Bolo mu ho ľúto.“ Tento postoj nachádzame aj v siedmej kapitole Lukášovho evanjelia – postoj Pána Ježiša k naimskej vdove, taktiež v desiatej kapitole pri podobenstve o Milosrdnom samaritánovi, ktorému bolo ľúto dobitého človeka. V tomto postoji Boh nečaká, ide v ústrety, má záujem, stará sa. Pri jednotlivých podobenstvách v pätnástej kapitole dáva Lukáš dôraz na osobitné témy.
V podobenstve o stratenej ovci sa Lukáš prihovára Židom a predstavuje Boha ako pastiera Izraela. V tomto podobenstve môžeme vnímať Božiu neúnavnosť, pokým nenájde ovcu. V týchto slovách môžeme nájsť paralelu vzhľadom na posolstvo pápeža Františka: „Boh sa neunaví hľadaním človeka…“
V druhom podobenstve Pán Ježiš preberá na seba črty ženy. V podobenstve nachádzame výzvu, že ani samotní pohania nie sú vylúčení zo spásy.
V treťom podobenstve vnímame Boha ako toho, kto robí viac, než sami očakávame. Starší syn má postoj človeka, ktorý sa správa voči Bohu ako jeho otrok. Je zameraný iba na príkazy a zákazy, na „musím“ a „nesmiem“. Boh v postave otca vychádza v ústrety mladšiemu i staršiemu synovi. To, že otec vyzýva sluhov, aby priniesli navrátenému mladšiemu synovi šaty, je dôrazom na prvotnú nevinnosť, na čas, kedy bol mladší syn ešte pri otcovi. Poukazuje sa na to, že mladší syn akoby nikdy neodišiel. Tento bod je odkazom na prvého Adama – Ježiša Krista, a zároveň je pozvaním k prijatiu milosti zo sviatosti zmierenia.
Slavomíra Matlová